Chrám – miesto vyhradené pre Boží kult, miesto kde sa osobitným spôsobom stretá Boh s človekom. Chrám – viditeľný dom Otca, domov Božích detí, dom i domov otvorenej márnotratnej Otcovej náruče na lásku a milosrdenstvo. Chrám – miesto, kde sa všetko začína i končí, kde sa uzdravuje i sýti, zohrieva v lúčoch Božej lásky a premieňa Jeho milosťou. Miesto Božieho zaľúbenia, kde sa duša stretá so svojim Stvoriteľom.
Už od nepamäti bol chrám neoddeliteľnou súčasťou života človeka. Celé generácie našich predkov sa „haliermi chudobnej vdovy“ usilovali postaviť dôstojný príbytok Darcovi všetkých darov. Neraz i z mála, ktoré mali a často cez mnohé obety a strádania. Dali málo, a predsa mnoho, čím budúcim generáciám odovzdali krásny kostol s patroníciom sv. Michala Archanjela. Čas plynul a zanechal i na tejto stavbe svoje stopy. Tie si vyžiadali už v minulosti rôzne obnovy prostredníctvom viacerých rekonštrukcií (výmena stropu, rekonštrukcia omietky, prístavba zádveria, výmena strešnej krytiny, inštalácia bleskozvodov). Nevyhnutné a rozsahom najväčšie však boli najmä tie v poslednom období. Dotýkali sa výmeny podlahy, prestavby presbytéria, inštalácie nového obetného stola, ambony, abaku, sedesu a miest na sedenie pre miništrantov. V čase rekonštrukcie boli do interiéru inštalované konsekračné kríže a kostol obdarovaný relikviami sv. Terézie z Lisieux, sv. Františka Saleského, sv. Jany Františky Frémyot de Chantal, sv. Margity Márie Alacoque a sv. Magna – rímskeho mučeníka.
Tak sa pre celé generácie deň 20. november 2022 hlboko zapíše do sŕdc a myslí veriacich z filiálky Beharovce vo farnosti Žehra. Po niekoľkoročnom úsilí bol kostol sv. Michala Archanjela slávnostne posvätený J. E. Mons. Andrejom Imrichom, emeritným biskupom. Na posviacke boli prítomní a svätú omšu spolu s ním slávili vicekancelár biskupského úradu vdp. Peter Matis a miestny farár vdp. Ľuboš Šípoš, pod ktorého vedením sa v posledných rokoch prestavba realizovala. Otec biskup vo svojej homílii povzbudil veriacich k budovaniu vlastného svedomia, ako Božieho hlasu v kontexte budovania Božieho chrámu i chrámu v každom človeku. Slávnosť ďalej pokračovala modlitbami, litániami k Všetkým svätým, pomazaním obetného stola i konsekračných krížov krizmou a slávením Najsvätejšej obety. V závere otec biskup veriacich povzbudil, aby cesta do kostola nikdy „nezarástla trávou“ , a aby tou najkrajšou ozdobou okolo Pánovho oltára boli deti a ľudia.
Slávnostný deň bol zavŕšením jednej etapy, no zároveň začiatkom novej. Nech nám veriacim o to viac zaznieva výzva sv. Petra adresovaná kresťanom z pohanstva: „Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (1Pt2, 4-5).
Každý z nás je pozvaný prinášať obety vlastné svojmu stavu: obety v chráme, obety v chráme ľudskej duše, obety života – ale vždy v spojení s tým, ktorý bol obetným stolom i Baránkom zároveň: Ježišom Kristom. A to všetko pre neprestajnú oslavu Prebývajúceho v chrámoch z tehál i kameňa, no najmä chrámoch ľudských sŕdc.
Touto cestou vyjadrujeme úprimné poďakovanie otcovi biskupovi J. E. Andrejovi Imrichovi za posviacku chrámu, povzbudivé slová i slávenie Eucharistie. Vďaka patrí aj všetkým dobrodincom, ktorí svojou prácou a milodarmi prispievali k dokončeniu Božieho diela. Nech Pán všetkých bohato odmení!
Marcel Kočiš