Farnosť Ducha Svätého Žehra

UNESCO kostol

Rímskokatolícky farský Kostol Ducha Svätého v Žehre

Žehra je jednou z najstarších obcí pod Spišským hradom. Prvá písomná zmienka o Žehre je z roku 1245. Vtedy „Ctihodná kapitula spišská“ povolila grófovi Jánovi zo Žehry postaviť kostol v Žehre. Ku kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca – travertínu. Jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu. Podľa historických prameňov bol kostol dostavaný roku 1275. Pôvodný prechodný sloh neskororománsky ­ ranogotický bol v priebehu storočí viackrát upravovaný až do dnešnej podoby.
Dňa 15. marca 1985 bol tento kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Dňa 11. decembra 1993 v rámci „ Spišský hrad a okolie“ bol tento kostol zapísaný
do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, najmä pre vzácne gotické fresky.

Interiér kostola

Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala okrem obvodových múrov kostola neskororománska krížová klenba vo svätyni a funkčné pastofórium (bohostánok), ktoré bolo v roku 2010 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Aj mreže na ňom sú pôvodné. Zachovalo sa aj jedno románske okno za hlavným oltárom a neskororománska krstiteľnica z travertínu z konca 13. storočia.
V lodi kostola bol pôvodne neskororománsky drevený kazetový strop. V roku 1380 zaklenuli loď kostola sieťovou gotickou klenbou s osemhranným stĺpom uprostred, tým sa kostol zmenil na dvojloďový. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly spišského regiónu a možno ju považovať za svetový unikát. Klenba pripomína strom – palmu, čo je symbolom „Stromu života v raji“. Je na ňom symbol krstu, ktorý je počiatkom nového života v Duchu Kristovom. Je to zároveň aj erb rodu Žehrianskych, ktorých hlavným poslaním bolo upevňovať kresťanstvo.

Dnešné cibuľovité zakončenie veže, aj väčšina vnútorného zariadenia v kostole sú barokové z 2. polovice 17. storočia. Uprostred oltárov ešte môžeme pozorovať gotické prvky. Oltár sv. Mikuláša na južnej strane lode kostola je z roku 1677. Postava svätého Mikuláša a typická tabuľová maľba štyroch biskupov okolo neho sú gotické. Na oltári Panny Márie sú v gotickej skrini z roku 1510 uložené najstaršie plastiky – ranogotické zo 14. storočia. Uprostred je Panna Mária s Ježiškom, po jej pravici svätá Margita a svätá Katarína, na druhej strane svätá Barbora a dole svätá Dorota. Nad nimi je baroková socha sv. Rozálie – ona je patrónkou proti moru. Pripomína, že tento oltár je ďakovným darom žehrianskych farníkov za pomoc počas epidémie moru (pestis), ktorý zúril v našom okolí v rokoch 1644 – 1645. Vedľa nej sú sochy svätého Jána Krstiteľa i Jána Apoštola a hore je svätý Sebastián, tiež je patrónom proti moru.
Reliéf Zoslania Ducha Svätého na hlavnom oltári prezrádza, že patrónom kostola aj celej obce je Duch Svätý. Hlavný oltár je z roku 1656. Autorom oltárov je Pavol Gross starší zo Spišskej Soboty.
Oltáre sú z lipového dreva, zdobené plátkovým zlatom. Kazateľnica a krstiteľnica pri oltári Panny Márie sú tiež barokové z 2. polovice 17. storočia. Táto krstiteľnica sa používa dodnes. Lavice sú z roku 1969. Krížová cesta na stenách lode kostola je od Ladislava Záborského z Martina z roku 1979. Organ je z roku 1989.
Fresky
Namaľované boli do čiastočne vyschnutej omietky technikou al fresco. Podľa doby vzniku ich delíme do piatich etáp.
1. etapa: Najstaršie fresky v tomto kostole sú konsekračné kríže z roku 1275. V lodi kostola je ich osem a štyri neodkryté sú vo svätyni. Na miestach, kde sú tie kríže, bol kostol na slávnosť Najsvätejšej Trojice posvätený pomazaním svätou krizmou.

2. etapa:
V tympanóne južného portálu, pôvodného vchodu do kostola, je freska Golgota zo 14. storočia a prístavba pri portáli je z roku 1652. Na tejto freske je zobrazený ukrižovaný Kristus. Po jeho pravici stojí Panna Mária, na druhej strane svätý Ján apoštol a v pozadí sú hradby Jeruzalema – symbol Večného Jeruzalema.
3. etapa: Tvoria ju fresky vo svätyni na klenbe, na stenách a na spodnej časti víťazného oblúka. Sú to fresky z roku 1370. Prejavuje sa na nich byzantsko ­ taliansky ikonografický vplyv. Na východnej strane klenby je freska Christos Pantokrator (Vševládca). Ako Sudca živých i mŕtvych drží v ľavej ruke otvorenú Knihu života. Na severnej strane klenby je freska „Triglav“ – starobylé znázornenie Tajomstva Najsvätejšej Trojice. Na západnej strane je zobrazená Bohorodička s dieťaťom Ježišom na hrudi, ako neustále oslavuje Boha a oroduje za nás u Neho. Na južnej strane je znázornené Abrahámovo lono s dvanástimi kmeňmi Izraela. Veľmi zaujímavý je aj pašiový cyklus – udalosti od Poslednej večere až po snímanie Ježiša z kríža. Pašiový cyklus pokračuje aj za hlavným oltárom freskou Ježiš pred Pilátom, Muž bolesti a Bičovanie. Nad tým je freska Zvestovanie Pána. Pri Poslednej večeri je znázornený aj svätý apoštol Pavol, čo symbolizuje, že svätý apoštol Pavol je rovnocenný ostatným apoštolom. Okolo južného okna vo svätyni sú znázornení patróni lekárov a lekárnikov svätý Kozma a svätý Damián s pacientmi. Svojím mocným orodovaním majú chrániť ľud od moru. Pod oknom je odpustkový nápis. Na severnej stene je freska Korunovanie Panny Márie. Postavy anjelov na oboch stranách výjavu hrajú na „fiduly“ – stredoveké hudobné nástroje.
4. etapa: Tvoria ju dve fresky v rámoch z druhej polovice 14. storočia na severnej stene lode kostola. Vľavo je Pieta (Sedembolestná Panna Mária) – Patrónka Slovenska. Vpravo na ploche 4 m2 je freska Strom života (Arbor vitae). Táto freska je najznámejšia a je typickým príkladom „Bibliae pauperum“ (Písma svätého chudobných). Freska je plná symbolov a symboliky.

Strom života
Ústrednou postavou je ukrižovaný Kristus, ktorý delí ľudské dejiny na dve časti: na dejiny Starého zákona a dejiny Nového zákona. Na počiatku ľudských dejín stvoril Boh prvých ľudí: Adama a Evu. Z veľkosti ich postáv môžeme usúdiť, akí veľkí boli v očiach Božích pred a po spáchaní prvotného hriechu, lebo na jednej strane je znázornené pokušenie v raji a na druhej vyhnanie z raja, pretože v skúške neobstáli a vinu si nechceli s ľútosťou priznať. Anjel stráži bránu raja, aby sa nedostali k Stromu života, aby zlo nepôsobilo naveky. Ale Pán Boh neprestal ľudí milovať. Prisľúbil im Vykupiteľa, ktorý ich vyslobodí z otroctva zla, otroctva hriechu, a ktorého v plnosti času poslal v osobe svojho Syna Ježiša Krista. Na Jeho príchod bolo treba ľudí pripraviť. To bolo poslaním Starého zákona.
Ľudí Starého zákona reprezentuje Synagóga – ženská postava, sediaca na oslovi. Nesie na sebe symboly ukončenia poslania Starého zákona, pretože Mesiáš prišiel, čas očakávania Mesiáša skončil.
Ľudí Nového zákona reprezentuje kráľovská postava Eklézia (Ecclesia) – Cirkev. Sedí na Tetramorfovi, ktorý symbolizuje štyroch evanjelistov. Obidve postavy držia v rukách bojovú zástavu – symbol duchovného zápasu medzi dobrom a zlom. U Synagógy je žrď zlomená. Eklézia má celú, naznačuje bojaschopnosť. Je ozdobená krížom – symbolom Ježišovho víťazstva nad zlom smrti a hriechu. Spolu s Ním môžeme nad zlom zvíťaziť aj my. Dáva nám k tomu duchovnú silu v Eucharistii. Eklézia drží v ruke kalich s hostiou – symbol novozákonnej obety za hriechy, teda symbol sv. omše a Sviatosti Oltárnej. Symbolom starozákonnej obety za hriechy je hlava capa, ktorú drží Synagóga. Na kríži je netypický nápis: ADAM. Podľa slov sv. apoštola Pavla, čo prvý Adam svojou neposlušnosťou v raji pokazil, to nový Adam – Ježiš Kristus – na kríži odčinil a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Žehnajúca Božia ruka vedľa toho nápisu požehnáva Cirkev a pokorným dáva milosť a pravý pokoj srdca, ktorý svet dať nemôže, pretože ho nemá, a ktorý je prameňom pravého ľudského šťastia. Pán Ježiš odvracia tvár od Synagógy a nakláňa sa k Cirkvi, čo naznačuje, že jej od Otca posiela svojho Ducha, ako to znázorňuje reliéf na hlavnom oltári. Všetko navzájom hlboko súvisí.

5. etapa: Patria k nej tri riadky fresiek na severnej stene lode kostola, oddelené ornamentami. Sú z 2. polovice 15. storočia. Do tohto obdobia patrí aj freska na prednej strane Víťazného oblúka, znázorňujúca Výjav Posledného súdu. Uprostred mandorly je Kristus, Sudca živých i mŕtvych. Tvar mandorly predstavuje Boží plán spásy: ako sa Boh znížil k človekovi, aby ho zachránil, láskou naplnil a pozdvihol k sebe do neba. Po jeho pravici je Panna Mária, na druhej strane svätý Ján Krstiteľ ako orodovníci za ľud Starého i Nového zákona. Ostatní v rade sú apoštoli. Prostredné pásmo naznačuje, ako zosnulí všetkých čias vstávajú k Poslednému súdu na hlas trúby anjelov. Dole je výsledok Posledného súdu. Po Ježišovej pravici dole svätý Michal Archanjel, ten s prekríženou štólou, vedie vyvolených do neba. Všetci majú biele rúcho, symbol čistoty srdca. Na druhej strane je znázornený symbol večnej smrti – Apokalyptický drak, požierajúci duše, teda peklo. Tí, ktorí tam idú, nemajú žiadne rúcho. Sprevádza ich hanba a zúfalstvo. Spodnú časť víťazného oblúka zdobia medailóny starozákonných prorokov a postavy uhorských kráľov svätého Štefana a svätého Ladislava.
Po prekonaní moru v rokoch 1644 – 1645 bol kostol kvôli dezinfekcii zabielený vápnom takmer 300 rokov. Objavil ich tunajší farár Duchoň v roku 1870. Odkrývané boli postupne od konca 19. storočia do roku 1959. Odborný tím reštaurátorov: Ing. Michal Štaudt, Andrej Kuc a Dr. Mária Mariániová odkryli fresky do dnešnej podoby. Fresky Strom života, Pieta a konsekračné kríže na severnej stene boli odkryté na úkor najnovších fresiek, po ich náležitom zdokumentovaní. Vľavo hore je zaujímavo znázornené Usnutie Panny Márie, vpravo jej korunovanie. Uprostred je Legenda o svätom Ladislavovi. Uhorský kráľ svätý Ladislav vyslobodzuje kresťanské dievča – Ladivu z rúk pohanských Kumánov. Bol to agresívny kočovný kmeň, žijúci v Maďarsku. Dole vľavo je Zvestovanie Pána, nasledovala freska Narodenie Pána, ale museli ju odstrániť, aby mohla byť odkrytá o sto rokov staršia Pieta. Riadok pokračuje freskou Obetovanie Pána a končí freskou Poklona troch kráľov v Betleheme.

Ako každé storočie, tak aj 20. a 21. storočie tu zanechalo svoj odkaz: novú krížovú cestu, organ, lavice, obetný stôl, nové osvetlenie, ozvučenie, reštaurovanie oltárov a fresiek a obnovu exteriéru kostola i kaplnky a obvodového múru kostolného dvora i všetkých 93 schodov do kostola.
Tým, že odbornou a trpezlivou rukou odkrylo tieto fresky, pochopilo i vysvetlilo ich význam a povýšilo ich na dielo celosvetovej úrovne, naznačilo, ako veľmi si váži dielo našich predkov. A tak spoločne môžeme volať: Dedičstvo našich otcov, zachovaj nám, Pane!

Naša úprimná vďaka za to vzácne dedičstvo patrí predovšetkým Bohu, ale aj našim predkom i reštaurátorom a všetkým dobrodincom. Reštaurovanie je realizované za finančnej podpory MK SR z dotačného programu „Obnovme si svoj dom“.