„Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod: 966)
Udalosť nanebovzatia Panny Márie sme si aj tohto roku pripomenuli odpustovou slávnosťou v kostole Granč -Petrovciach. Slávnostnú svätú omšu v nedeľu 18. augusta slávil ICLic. Tomáš Pavlikovský, sudca cirkevného súdu v Spišskej Kapitule. Zdôraznil význam nasledovania čností Panny Márie, ako cestu k našej osobnej svätosti.
Aj keď pravdu viery o Nanebovzatí Panny Márie oficiálne vyhlásil až pápež Pia XII apoštolskou konštitúciou Munificientissimus Deus (Najštedrejší Boh) 1. novembra 1950, tento sviatok kresťania slávili už od prvých storočí. Sviatok sa pokladá za najstarší mariánsky sviatok. Existuje námietka, že o tomto Nanebovzatí Biblia nič neučí a môžeme ho chápať len ako ľudský výmysel. Na túto námietku odpovedá emeritný pápež Benedikt XVI: „Dogma nie je podľa definície nič iné ako vysvetlenie Písma.“ Jednoducho povedané: „Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne“ . Pápež nám chce naznačiť, že v celom svätom písme sa nájde mnoho odkazov, ktoré nám naznačujú jedinečnosť Panny Márie, že za svoj svätý život si Nebeská matka zaslúžila, aby bola telom i dušou vzatá do neba.
Svätý apoštol Ján to vo svojej knihe Zjavenia opisuje takto: „Veľké znamenie sa ukázalo na nebi: Žena slnkom odetá stojaca na mesiaci a na jej hlave veniec dvanástich hviezd.“ (Zjv 12,1)
