Pôstne obdobie sa pomaly chýli ku koncu a nastane jeho vyvrcholenie. Symbolom toho bol aj sprievod krížovej cesty po obci Granč – Petrovce, ktorej súčasťou boli ozbrojené a záchranné zložky Slovenskej republiky.
V piatok 31. marca kráčali veriaci z Granča Petroviec s Ježišom na Golgotu. Tentokrát priam doslova. Po jednotlivých zastaveniach krížovej cesty sa chodilo po uliciach obce. Na čele sprievodu kráčali s krížom dobrovoľní hasiči obce oblečení vo svojich uniformách. „V našej malej dedine sme v sprievode ozbrojených zložiek zažili 14 zastavení, ktoré vo mne zanechali duchovný zážitok,“ vravela teta Kamenická. Okrem „grančanských“ dobrovoľných hasičov boli súčasťou sprievodu krížovej cesty aj policajti, vojaci či záchranári, a to nie len z obce. Rozjímanie nad jednotlivými zastaveniami, ktoré čítali členovia zborov záchranných a ozbrojených síl, bolo hlboké a trefné do dnešnej doby a spoločnosti. Pri každom kroku sa veriaci viac vcítili do role davu, ktorý kráčal za Ježišom na Golgotu. Niesli s ním kríž ako Šimon, či utreli mu pot z tváre ako Veronika. Objali ho ako Panna Mária a pochovali ho ako Jozef.
Posledným pomyselným pätnástym zastavením, ako povedal biskupský vikár Ordinariátu ozbrojených síl SR, vdp. Jozef Paluba, ktorý spolu z ozbrojenými silami viedol krížovú cestu, bola svätá omša. Teta Kamenická, ktorá opisovala svoje pocity nie len z tejto krížovej cesty, ale aj z krížových ciest počas celého pôstneho obdobia, si spomenula na myšlienku z homílie Jozefa Palubu: „Pán Boh kríž dopustí, ale pri jeho nesení nás neopustí, len mu musíme dôverovať a svoj kríž prijať.“
Autor a foto: Agnesa Kaľavská
