Je len pár miest na svete, ktoré sa môžu pochváliť vzácnou relikviou Kristovej krvi. Ku takýmto miestam sa radí aj Hronský Beňadik na strednom Slovenku.
Relikvia sa nachádza v Bazilike minor sv. Benedikta, ktorá je súčasťou rozsiahleho komplexu Benediktínskeho kláštora. Počiatky Benediktínskeho opátstva siahajú až do roku 1075, kedy kláštor založil uhorský kráľ Gejza I. V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja I. (Korvína) relikviu Kristovej krvi. Má ísť o časť plátna šatky, ktorou Veronika utrela Ježišovu tvár pri krížovej ceste. Kráľ pravdepodobne relikviu dostal od pápeža Pavla II.
Nie každý deň máme možnosť byť prítomný na svätej omši v blízkosti takej vzácnej relikvie. Preto sa veriaci z farnosti Žehra a okolia v jednu augustovú sobotu vybrali na púť na toto jedinečné miesto. Tam sme boli oboznámení s históriou miestneho kláštora. Mali sme možnosť vzhliadnuť a uctiť si relikviu Kristovej krvi a na záver sme sa v miestnej bazilike zúčastnili na svätej omši.
Poobede naše kroky viedli o pár desiatok kilometrov ďalej do Topoľčianok. Zámok v Topoľčiankach ponúka návštevníkom prehliadku miest, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou. V 13. až 16.storočí bol zámok protitureckou pevnosťou. V 16. storočí prestavali pevnosť vtedajší majitelia zámku gróf Ladislav Rákoczi s manželkou Alžbetou. Súčasne sa z jednej z nárožných bášt stala zámocká kaplnka, v ktorej sa každoročne od r. 1686 konávajú púte na počesť Panny Márie Karmelskej. Po vzniku 1. ČSR sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Pravidelne tu chodieval na pobyty prezident T.G. Masaryk. Na zámok chodievali aj ďalší prezidenti: E. Beneš, J. Tiso, K. Gottwald, A. Zápotocký či A. Novotný. Okrem zámku je v Topoľčiankach k vzhliadnutiu zámocký park či Národný žrebčín, ktorý je špecializovaným zariadením na chov koní tradičných a športových plemien.
Cestou naspäť sme sa ešte zastavili na známom Mariánskom pútnickom mieste Staré Hory. A tak síce unavení po celodennom putovaní, ale s pocitom príjemne prežitého dňa sme sa večerom vracali domov.
